Tak, konečne som to doupravovala, a dostala som z toho konečnú podobu. Je to asi to najdlhšie, čo som kedy napísala, takže budete mať čo čítať :D nemali by tam byť žiadne chyby, ale ak tam budú, tak mi to odpustite :D
Túto kapitolu by som chcela venovať milej Ronnie :) ďakujem, že mi komentuješ príspevky, a som veľmi rada, že si páčia moje príbehy :) snáď sa ti budú páčiť aj naďalej :D
a to platí aj pre vás ostatných, ktorý tieto poviedky čítate :) mám vás všetkých veľmi rada :)
tak, rečí by stačilo, čítajte, komentujte, kritizujte, a tak ďalej :D
Castiel
Keď prišla Ceashepsut späť do izby spolu so staršou ženou, Castiel sedel na rovnakom mieste, v rovnakej polohe, a s rovnakým vinným výrazom v tvári. Ceashepsut si odkašlala, aby si ich všimol, a Castiel sa strhol, neprítomný pohľad upriamil na ňu a na druhú ženu.
Shep potichu podišla k nemu, no nepovedala nič, iba kývla smerom k Olivii, čo druhá žena pochopila ako gesto, že má urobiť to, na čo ju sem zavolali.
Castiel sa zamračil na hnedovlasú kolegyňu. "Si si istá, že to bude fungovať?" spýtal sa, otázku adresoval Shep. Tá prikývla s očami upretými na Kéonev. "Kéonev ju privedie späť." Castiel si uvedomil, že mu tak celkom neodpovedala na jeho otázku.