Fan Fiction | SK: Proroctvo

Taaak konečne :) už sa dostávame k poriadnemu deju! :D dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť. :)
A KOMENTÁRE! :)
xx Em

10. kapitola

Stála som na mieste neschopná pohybu, v smiešnej polohe s vystretými rukami pred sebou.
"Je-" nedokázala som normálne formovať vety a slová. "Je to...?"
Spike sa presunul z konca pódia bližšie ku mne a jeho oči žiarili v zlatom svetle. "Myslím, že je," povedal, tak trochu bez dychu.
Stáli sme oproti sebe, a medzi nami sa vo vzduchu vznášal zlatý oblak, zvíjal sa, nikdy nestál na jednom mieste. Vyzeral skoro ako voda, ktorá bola zároveň tekutá a plynná a spojená s ohňom. Bolo to... neuveriteľné.

"Ako?" vydýchla som nakoniec. Ruky ma v nepríjemnom kŕči začali bolieť, tak som ich spustila. Narozdiel od ne'erg, neahhatsu zostala tam, kde bola, nezmizla.
Spike neahhatsu obišiel a zastal vedľa mňa, nespúšťajúc oči zo zlatistej energie.
"Včera som trochu čítal," povedal potichu. "Niekedy pomáha, keď sa viac uvoľníš, napríklad keď necháš hnev, aby ťa, hm, ovládol," otočil hlavou ku mne a uškrnul sa. "Tak som si povedal, že to skúsim."
Chvíľu som nebola schopná odpovede. "Takže si riskoval že ma zabiješ iba kôli-" spravila som neurčité gesto rukami. "kôli- experimentu?"
Spike pokrčil plecami. "Viac-menej."
Teraz som sa naplno otočila k nemu, aby som mu bola tvárou v tvár. "Tak to je fajn. Čo keby som sa zranila, čo potom?"
On iba pokrútil svojou červenovlasou hlavou a zasmial sa. "Si silnejšia než si myslíš. A k tomu, ne'erg ťa nemôže zabiť. Vlkolaci nemôžu zabiť iných vlkolakov, je to proti sociálnym pravidlám."
Nevedela som, čo povedať, iba som naňho zazerala. Usmieval sa tým svojím polovičným, nie celkom úprimným úsmevom, a ja som si povzdychla. Nakoniec, podarilo sa to, či nie? Neahhatsu sa stále zvíjala predomnou a vrhala zlatisté svetlo všade naokolo. Nemohla som na Spika zostať nahnevaná. Pretože som nemala dôvod.
Pozrela som sa späť na zlatú energiu. "Ako ju mám teraz ovládať?" spýtala som sa. Spike pokrčil plecami a prešiel okolo a zastal oproti mne. "Neviem. Skús ju proste manipulovať ako ne'erg."
Prikývla som a vystrela som ruku smerom k neahhatsu. Sústredila som sa na svoju ruku a na energiu predomnou ale pohnúť ňou bolo omnoho ťažšie než vyvolať a hýbať ne'erg. "No taaak," zašepkala som. Ale neahhatsu tvrdohlavo zostala na mieste.
Spustila som ruku a zúfalo si povzdychla. Spike sa zasmial, a prešiel na okraj pódia kde stáli tri stoličky; dve prázdne a na tretej boli položené dva obaly na jedlo a na oboch pár príborov. "Dajme si pauzu, čo ty na to?" Kývol k stoličkám a ja som sa hneď pohla k nim. Zlatý oblak ktorý ma nasledoval som si všimla, až keď som sedela na stoličke s príborom v rukách. "Spike," povedala som takmer bez dychu. Zdvihol oči a obozretne ma preskenoval. "Čo je?"
Vidličkou som ukázala na neahhatsu ktorá sa nachádzala vedľa neho, ale bola tak, že ju mohol vidieť, iba ak pozrel do strany. "Ono ma to nasledovalo," pípla som.
Spike pozrel na neahhatsu a nastalo zamyslené ticho. Videla som, ako kontúry jeho tváre stvrdli a že mu mozog pracoval na plné obrátky. Po dlhej chvíli pozrel na mňa s akousi iskrou v očiach a skrytým úsmevom na perách.
"Tak predsa mal pravdu," zamrlal, skôr pre seba než pre mňa, ale aj tak som to zreteľne počula v tichosti Chrámu. "Kto mal pravdu?"
"Cas. Mal takú... bláznivú teóriu... a zdá sa, že mal pravdu."
"Akú teóriu?" opýtala som sa medzi sústami jedla, na ktoré som si medzičasom spomenula.
"Prečo sa neahhatsu nespráva ako iné energie. Zvláštne ale je, že ju nikdy nevidel. Myslím, že odkedy umrela Nefertari, neahhatsu sa nevyskytla v žiadnom kúte sveta, až doteraz, keď si sa objavila ty. Takže všetko, čo si o nej myslel, boli iba domnienky, ktoré nazbieral počas študovania papierov o ne'erg a o neahhatsu. Prečo je ne'erg popisovaná úplne inak než neahhatsu, čo je na nej výnimočné, také veci. Ja som vždy vravel, že oboje sú magické energie, samozrejme s inými aspektmi a tak, ale teoreticky rovnaké. Ale Castiel vždy tvrdil, že v tom bude niečo iné. Neahhatsu používali čarodejnice, to bol jeho hlavný argument. To ju vraj robilo rozdielnou."
Nechápala som ani slovo. Prižmúrila som oči. "Prečo ju to robilo rozdielnou?"
"Myslím, že pôvod. Ne'erg vznikla vďaka Nefertari, je to výlučne vlkolačia moc. Ale Nefertari už vtedy ovládala neahhatsu. Čarodejnú moc. Chápeš? Ale nevznikla u čarodejníc. Nikto nevie, odkiaľ sa vzala, vie sa iba to, že ju používali čarodejnice. Najstaršie papiere ktoré o nej máme siahajú do starovekého Egypta dávno predtým než sa Nefertari narodila. Ale to nieje všetko. Zmienky o nej sa vyskytujú všade. V bitevných papyrusoch. V denníkoch starých Egypťanov, a v rôznych iných dokumentoch, ale nikde sa nepíše odkiaľ sa vzala alebo kto ju vytvoril, priniesol, nič. Proste tam vždy len tak je."
Spike prestal rozprávať, akoby mi dával čas na spracovanie toho, čo povedal. Aj tak som si nebola istá, kam tým mieri. Kývla som mu, nech pokračuje.
"Cas sa začal pýtať sám seba otázky; odkiaľ sa vzala, kto ju vytvoril, ako to, že sa spomínala v tak veľa prípadoch ale vždy tam len tak bola. A potom na to prišiel."
Nastala dramatická pauza.
"Čo ak sa vytvorila sama?"
Hľadela som naňho bez pohybu kým som nad týmto záverom premýšlala. Čo ak sa vytvorila sama? Ale to by znamenalo-
"Je živá?" spýtala som sa potichu. Spike sa usmial, tentoraz úprimným úsmevom, čo ma neskutočne potešilo.
Spike prikývol a pozrel sa na hýbajúci obláčik energie vedľa neho. Teraz bol už podstatne menší, akoby pomaly vyprchával. Ale stále sa pohyboval...
"Ak je živá, tak... ako ju čarodejnice používali?"
Spike pokrčil plecami. "Tak to neviem. O tomto mi Cas ešte nehovoril... keď sa vráti, spýtam sa ho."
Nastalo ďalšie ticho počas ktorého som nespúšťala oči z neahhatsu. Živá...
Natiahla som ruku, pomaly a obozretne, smerom k energii. Chcela som niečo skúsiť, a nebola som si istá, či sa to podarí, ale ak mal Castiel pravdu...
Poď ku mne.
Vyslovila som príkaz v mojej mysli, potichu a jemne, ako tichú prosbu skôr než príkaz. Neahhatsu reagovala takmer okamžite, pohla sa smerom k mojej ruke, a pomaly, ťahavými pohybmi sa obmotala okolo mojich prstov a dlane.
Ani som si neuvedomila, že som zadržiavala dych. Zhlboka som vydýchla a nadýchla sa a z úst mi uniklo niečo medzi zasmiatím sa a čkaním. Pozrela som sa na Spika a jeho oči žiarili.
"Dnes robíme samé pokroky," usmial sa na mňa a ja som prikývla. "Hej."
Spustila som ruku a neahhatsu ju nasledovala, až napokon a pár sekúnd úplne zmizla.
"Možno nechce byť videná?" hádal Spike. Ja som sledovala moju ruku. "Kam vlastne zmizla?" spýtala som sa. "Je... je v mojom tele?"
Spike nad tým chvíľu premýšlal. "Nie, nemyslím si. Živá v tomto prípade neznamená, že si je vedomá a že žije a myslí a má vedomie, nie. Je to skôr iba... že sa chová ako živý organizmus. Ale nemyslím si, že by si bola hostiteľ."
To ma... trochu upokojilo.
Po pár minútach sme sa dohodli že na dnes toho bolo až až, tak sme si zbalili veci a vyšli z Chrámu von. Nebolo až tak neskoro, ako som si myslela. Slnko ešte nezapadlo a v areáli na tráve sedelo a ležalo veľa študentov. V tieni najväčšieho stromu v celom areáli som uvidela známe postavy; Remy, Jade, a Jamesa. Za posledný týždeň som ani nemala čas sa s nimi poriadne porozprávať, a popravde, Remy a Jade mi začali chýbať. Aj James, trošku. Medzi nami dvomi to bolo zvláštne od tej noci pri vodopáde, aj keď sme sa o tom nezmieňovali a tvárili sa že nič. Čím viac času som trávila so Spikom, tým menej som myslela na Jamesa. A... nebola som si ničím istá. Čo sa týkalo ich dvoch.
Remy si ma všimla a hneď mi začala kývať. Pokynula mi, nech idem k nim. Pozrela som na Spika a videla som, že si ju aj on všimol. Začali sme kráčať naraz.
Remy vstala a hneď ako sme prišli k ich deke ma tuho objala. "Oliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii!" Zvolala nadšene. "Zdá sa mi to ako celé týždne, čo sme sa nevideli!" Chytila ma za ruky a stiahla ma dole na deku, kde sa ostatní už posunuli, aby mne a Spikeovi spravili miesto. Spike a James sa pozdravili a hneď začali nejakú konverzáciu, ktorá mi unikala kôli Remy a Jade.
Po hodine dôkladného opisovania, ako som vyvolala ne'erg a čo som s ňou robila ("Štíty? My sme zatiaľ iba robili malé guličky!") a neskôr neahhatsu ("Spike ťa skoro prizabil?!") sme sa dostali k veľmi nebezpečnej téme.
Remy stíšila hlas a ja a Jade sme museli nakloniť hlavy bližšie k nej, aby sme vôbec počuli, čo vraví. "Takže odkedy Panhhear odišiel, boli ste so Spikom v Chráme sami?" Prikývla som, pretože som nevedela, čo na to povedať. Sama som nerozumela svojim pocitom, zatiaľ. "Remy, nechaj to teraz tak," vložila sa do toho Jade, ako vždy, moja záchrana. Vďačne som sa na ňu usmiala. Jade sa ale uškrnula. "Neskôr nám ale všetko povieš."
"Dobre, dobre, teraz ale ticho," zašepkala som. Okolo mojich ramien sa odrazu ovinula dobre známa ruka. "Dievčence."
Nemohla som sa ubrániť úsmevu keď sa James votrel do nášho malého kruhu. "O čom si to tu šepkáte?"
Nechali sme na Jade, nech sa s ním vysporiada, zatiaľ čo ja som unikla spod jeho ruky a presunula sa k Spikovi. Rozprával sa s Kennedy.
"Hej," povedala som, keď som si k nemu sadla, bližšie než bolo pravdepodobne nutné. "Ahoj," povedal Spike, jeho čokoládové oči upreté na mne. Ja som však pozerala, alebo skôr zazerala, na Kennedy.
Tá, odrazu, akoby si iba teraz na to spomenula, zvolala. "Olivia, dobre že si tu. Dnes budeme mať na izbe menšiu párty, vzhľadom na to, že je piatok. Len som ti to chcela dať vedieť dopredu, aby si sa potom nečudovala."
Na jej párty som bola zvyknutá, ale nikdy predtým mi nedala dopredu vedieť. Ale prikývla som. "Dobre."
Kennedy sa sladko a falošne usmiala. "Fakt ti to nevadí? Nechcem, aby sme sa hádali."
O čo jej ide? Kennedy na mňa nikdy nebola milá. Možno zo začiatku, prvé dva dni, ale neskôr prestala predstierať a proste ma ignorovala. Keď sme sa stretávali v našej spoločnej obývačke, ktorá delila naše izby, nezdravili sme sa a ani nič podobné. Tak prečo sa teraz hrala, že je moja kamarátka?
A vtedy mi došlo, že to pravdepodobne robí kôli Spikovi. Nie pravdepodobne, určite to robila kôli Spikovi.
A iba tá myšlienka spôsobila, že mi krv v žilách začala vrieť.
Spike nás obe sledoval cez svoje nepreniknuteľné oči a jeho tvár nevyjadrovala žiadnu emóciu. Typický poker face, ako to uňho bolo bežné.
A tak som ho napodobnila. Nedovolila som mojej tvári, aby vyjadrovala emócie, keď som povedala. "Nie, jasné že mi to nevadí," a pokúsila som sa o úsmev. Kennedy predstierala nadšenie. "Skvelé! Ach, si super kamoška, vieš o tom?" A potom vstala, akoby to bolo všetko, čo chcela. "Musím to ísť pripraviť." Ešte predtým, než odišla, otočila sa k Spikovi. "Budem ťa teda čakať," žmurkla naňho a odišla.
Nebola som schopná rozprávať, tak ma pochytil hnev. Nebola som ani schopná rozmýšlať, iba som zazerala na jej miznúcu postavu.
"Spikey! hej, Spikey!" Jamesov hlas ma prinútil pozrieť na Spika. Prekvapene som zistila, že sa pozeral na mňa, ale v jeho tvári sa nedalo nič prečítať. V zlomku sekundy sa pozrel na Jamesa. "Čo?"
James si čupol oproti mne. "Chlapče, celý týždeň sme nemali čas sa porozprávať," povedal James. Spike sa uškrnul. "Chýbam ti, Jimmy?" James sa zasmial, ale prikývol. "No tak, poď, nech sa tieto tri môžu rozprávať. Seriózne, celé dni ste zavretí v tom Chráme, to vám nechýba interakcia s ostatnými ľuďmi?"
"Vystačíme si dvaja," povedal Spike predtým, než som stihla vôbec otvoriť ústa, ale vstal a James ho nasledoval.
Odkráčali preč a ja som sa znova pripojila k Remy a Jade.
"Takže," začala Remy.
"Takže...?"
"Takže. Ty a Spike."
Prevrátila som oči. "Ja a Spike nič." Remy podozrivo prižmúrila oči. "Neklam mi, ja na takéto veci mám nos."
Jade jej skočila do reči. "Čo ti hovorila Kennedy?" Chopila som sa vďačne jej témy. "Pýtala sa ma, či môže dnes u nás spraviť ďalšiu párty."
"Ale veď... vždy ich robí, a nikdy sa ťa nepýta, či môže."
"Presne."
Chvíľu bolo ticho. "Povedala si jej, že môže?" Prikývla som. "A budeš tam aj ty? Teda, viem, že s ňou bývaš v jednom komplexe, ale zúčastníš sa tej párty?" Sklopila som plecia. "Musím." Obe sa na mňa spýtavo pozreli. Vyhodila som ruky do vzduchu porazene. "Pozvala aj Spika, takže..." Remy zvýskla. "Ja som to vedela!"
Jade krútila hlavou. "Tá... nemám na ňu ani slov! Ak tam teda budeš, môžeš dávať pozor aj na Louisa? Len tak." Prikývla som, ale potom ma niečo napadlo. "Prečo neprídete aj vy dve?" Remy sa zasmiala. "Nás tá... dievčina nepozvala."
"Ja vás pozývam. Je to aj moja obývačka, v ktorej sa to bude konať, mám právo pozvať koho len chcem."
Obe prikývli. Aspoň tam nebudem sama, čo ma dosť potešilo, pretože ostatní ľudia zo školy sa so mnou akosi odmietali baviť, aj keď som nevedela prečo.
Približne o hodinu, keď sa už zotmelo a začala byť zima, sme sa rozhodli ísť dnu. Remy a Jade zbalili deku, zatiaľ čo ja som hľadala svoju mikinu, ale márne. Pravdepodobne som si ju zabudla v Chráme, tak som rýchlo povedala Remy a Jade, že si po ňu rýchlo zájdem, a nech idú na tú párty.
Rýchlym krokom som prešla ku Chrámu a potlačila som veľké, ťažké dvere. Vnútri bola čiernočierna tma, cez okno prenikalo len málo mesačného svitu, takže sa dali iba ledva rozoznať obrysy.
Na stene som rýchlo rukou hľadala vypínač, ale nenašla som ho. Mal Chrám vôbec svetlá? Nebola som si istá.
Do pravej ruky som privolala ne'erg a modrá žiara mi posvietila na cestu pomedzi stoličky a ku pódiu. Videla som svoju mikinu spadnutú na zemi pri stoličkách, ktoré sme tam so Spikom nechali, a rýchlo som prebehla po pódiu a zobrala ju. Keď som sa otočila, začula som z tmy tlmený zvuk.
Zastala som a otočila sa za tým zvukom. Srdce mi bilo a v ušiach mi hučalo. Snažila som sa upokojiť, pretože to pravdepodobne bola iba moja predstavivosť. Chrám bol v noci strašidelný.
Otočila som sa a prešla som pár krokov, keď sa ten zvuk ozval znova, tentoraz hlasnejšie. Vychádzalo to z druhej strany pódia, zo smeru, kde boli zadné dvere do Chrámu. Prinútila som ne'erg svietiť viac, ale nedovidela som až tam.
Zreteľne som počula pohyb, ale bolo to zvláštne. Akoby sa to, čo vydávalo tie zvuky, nemohlo normálne pohybovať, ale skôr... plaziť. Keď som počula prerývaný dych, zamrela som.
Niekto bol zranený.
Prešla som ku kraju pódia opatrnými pomalými krokmi, hľadajúc v tme obrysy postavy, a nakoniec som ho videla. Niekto bol skrčený pri zadných dverách, s rukou natiahnutou pred sebou, akoby sa ňou chcel posunúť vpred. Druhú mal pritlačenú k boku, a ako som sa približovala, všímala som si za ním čiernu stopu, ktorá sa leskla vo svetle mojej ne'erg.
Krv.
"H-hej," vyšiel zo mňa uchrapčaný šepot. Postava sa strhla, a mykla hlavou. Vo svetle ne'erg zažiarili tmavomodré oči.
"Oli...via...?"
Zhrozene som zostala stáť na mieste. "Castiel?"

--------------------
btw takto vyzerá neahhatsu: