A/N: Myslím že aj táto kapitola je rovnako krátka ako predošlá, preto som sa rozhodla dať ich naraz. Dúfam že sa bude páčiť a štvrtú práve píšem, ale pokúsim sa ju pridať čo najskôr. :)
3. kapitola - Partia z jedálne
Asi po polhodine nášho rozprávania sa v jedálni prišiel k stolu James. Neprekvapilo ma, že sa s ním Jade poznala, pretože ona bola ten typ dievčaťa, ktorý sa priatelil s typmi chalanov, akým bol James. A až keď si sadol som si všimla chalana, ktorý prišiel s ním. Kým sa James rozprával s Jade a Remy, ja som si prezrela toho nového chalana. Napadlo mi, že to bol ten, ktorý bol s Jamesom keď som ho prvýkrát stretla v areáli predtým než ma zaviedol do chrámu, a potom sedel vedľa Jamesa na obrade.
A vyrazil mi dych tým, ako vyzeral.
Bol vysoký, chudý a bledý, ale príťažlivý. Mal vlasy nafarbené na červeno-čierno a odstávali mu na všetky strany. Boli trochu dlhšie, a okolo čela mal čiernu tenkú šatku, ktorá mu vlasy zdvihla dohora a vytvorila tak super efekt. Bol oblečený punkovo - čierne nohavice, kanady, Green Day tričko s krátkymi rukávmi a na rukách mal pár vybíjaných náramkov a okolo krku tenkú striebornú retiazku, na ktorej som predpoklada, že mal nejaký prívesok, lenže ten nebolo vidno, pretože bol skrytý pod jeho tričkom. A potom som prestala dýchať, keď som uvidela jeho tvár.
Mal nádherné, skoro čierne oči, no keď na ne dolahlo slnečné svetlo, premenili sa na svetlo čokoládovo hnedé. V jeho očiach sa odrážala vyrovnanosť a pokoj, no ja som si tak všimla miernu dištancovanosť a myslela som si, že som postrehla ostražitosť. Mal tam stenu, ktorá zabraňovala všetkým jeho pocitom a myšlienkam dostať sa na povrch.
A k perfektnému dojmu prispievali plné pery, náušnica v uchu a veľmi jemné čierne linky na vrchných viečkach jeho očí.
Bola som ním tak uchvátená, až ma Remy musela pod stolom kopnúť, aby som znovu začala vnímať okolitý svet a aby som naňho prestala zízať ako zmyslov zbavená.
A nepotešilo ma, že som nebola jediná. Kennedy tiež nemohla odtrhnúť oči od tých jeho. Chalan teraz sedel na stoličke oproti mne. Pokrútila som hlavou, aby som si ju trochu vyčistila a zaostrila som na rozhovor, ktorý mali práve James s Jade a Louisom.
"Nehovorím, že by nás hneď mali naučiť využívať 'aat, ale mohli by s tým už aspoň začať. Do pekla, veď už som tretiak," sťažoval sa James a Jade hneď prikyvovala. "Presne! A keď si predstavím, že ja som iba v druhom ročníku..." A vložil sa do toho aj Louis. "Nechápem, na čo sa stále sťažujete. 'Aat sú zložité znamenia, treba čas na to aby sme vôbec pochopili o čom sú a -"
"Sheeran, vôbec nevieš o čom hovoríš, si iba druhák."
Povzdychla som si. O znameniach som vedela strašne málo a nemala som chuť viac počúvať ich diskusiu, tak som sa znovu sústredila na chalana punkera, a strašne som si priala, aby mi niekto povedal jeho meno bez toho, že by to vzbudilo podozrenie, že sa mi páči. Aj keď to bola pravda, nikto z nich to nepotreboval vedieť, a hlavne nie on.
Tak som sa dala do reči s Remy. Téma diskusie bol nastávajúci školský rok, preberali sme veci, ktoré sa budeme učiť a ako sme sa obidve tešili, že sa naučíme nové veci, hlavne čo sa týkalo vlkolačích shopností.
Podchvíľou som pozrela na chalana, a párkrát sa mi zdalo, že na mňa upieral svoje nádherné oči, ale nemohla som si byť istá, lebo ich strašne rýchlo odvrátil.
A potom sa k nemu naklonila Kennedy a potichu mu niečo povedala, čo som ale nepočula. Chalan na ňu pozrel s nezáujmom a odpovedal jej tichým, hlbokým, hrejivým hlasom. Povedal jedno jediné slovo. A to slovo bolo "Spike."
Usúdila som, že to bolo pravdepodobne jeho meno. A neskôr sa mi môj predpoklad potvrdil.
Hrozne som túžila vidieť jeho znamenie, lenže keď sa mi konečne podarilo pozrieť sa na jeho pravú ruku, pocítila som sklamanie, keď som uvidela, že si svoje 'aat celé previazal malou šatkou.
"Tak čo, Nef?" omotala sa okolo mojich ramien akási ruka a Jamesov hlas sa ozval blízko pri mne. Pozrela som do jeho zelených očí so zdvihnutým obočím. "Nef?" spýtala som sa.
Zasmial sa. "Hodí sa mi to na teba. A kedže si reinkarnácia..." žmurkol na mňa. Pokrútila som hlavou. Nemyslela som si, že by sa ku mne táto 'prezývka', ktorú mi dal hodila. Ale nechala som to tak.
James pokračoval. "Ach, ako si ja prajem byť v prvom ročníku," vyhlásil zasnene. "Budú vám merať nee'rg a zisťovať, či nemáte nejaké špeciálne schopnosti, to je vždy tá najlepšia časť."
Prekvapene som mu pokynula, nech pokračuje. "Vždy na začiatku roka sa robia takéto 'testy', a potom, keď je niekto obdarovaný nejakou špeciálnou schopnosťou, zaradia ho do nejakej skupiny nadaných ľudí. Tých najviac nadaných má na starosti Shep, aby im rozvíjala nee'rg a ostatné sily. Ty budeš rozhodne u nej," usmial sa na mňa.
Netušila som, čo na to povedať, tak som sa iba nesmelo usmiala naspäť.
Ako James povedal, hneď prvú vyučovaciu hodinu nás Ceashepsut previedla do veľkej, tmavej miestnosti bez okien, kde bolo niekoľko stolov s rôznymi zvláštnymi prístrojmi. Posadila nás do vedlajšej miestnosti, ktorá bola čakáreň, a povedala nám, že máme počkať, kým nás bude postupne volať po mene. S priezviskom Watsonová som sa pripravila, že mňa bude volať ako jednu z posledných. A tak to aj bolo.
Trvalo približne trišvrte hodiny, kým konečne Shep zavolala mňa. S nervozitou som vošla do čiernej miestnosti, kde už na mňa čakala Ceashepsut za jedným zo stolov, a pokynula mi, aby som si sadla a položila pravú ruku na svietiacu podložku.
Keď mi znamenie prekryla nebezpečne vyzerajúcim prístrojom, začala mi vysvetlovať, čo vlastne robí. "Všetkým novým vlkolakom musíme zmerať ich nee'rg. To je energia ktorou vlkolak oplýva, a čím vyššia je, tým je vlkolak silnejší. Počas celého svojho života si nee'rg vyvíjame a zvyšujeme." Shep začala niečo ťukať do počítača pripojenému k obrovskému prístroju.
"Zaujímavé," povedala Shep potichu a potom na mňa pozrela. "Zdá sa, že ako reinkarnácia máš zvýšený stupeň všetkých energií a síl. U mláďaťa som takúto vysokú úroveň ešte nevidela," oznámila mi vyslobodila mi ruku prístroja, len aby mi na znamenie priložila ďalší. Chvíľu sa cez prístroj pozerala na moje 'aat. "Tvoje znamenie vypadá v poriadku."
Prikývla som. Potom ma Shep previedla k stolu so žiarivými predmetmi. Keď som si ich bližšie prezrela, zistila som, že to boli modré žiariace prívesky.
"Každý z vlkolakov musí mať svoj Ochranný talizman z Mesačného kameňa. Prívesok si nás vyberá sám, tak sa postav pred stôl, zatvor si oči a keď budeš cítiť, že ťa niektorý z nich volá, iba ho vyber."
Prikývla som a urobila som, ako mi povedala. Hodnú chvíľu som stála pred stolom s príveskami, až som sa začínala báť, že si ma žiadny z nich 'nevyberie'. A potom som to pocítila.
Bolo to akoby ma niečo volalo, hoci som nič nepočula. Ale vedela som, že to bolo ono. Natiahla som ruku a prstami som obopla chladný Mesačný kameň. Otvorila som oči a pozrela som naň.
Bola som si istá, že to je on. Že si ma vybral. Bol môj a iba môj.
Zostala som naňho zízať v úžase. Talizman, ktorý som držala v ruke, mal podobu tej hviezdy. Tej istej, ktorej bolo moje znamenie, a aj znamenie Nefertari. Bola to hviezda Mabantum.
Pozrela som spýtavo na Shep a tá bez slova prikývla.
Pomaly som si zapla striebornú retiazku okolo krku a zdalo sa mi, akoby kameň začal ešte viac svietiť než predtým.
Hneď na to úplne zhasol a s ním aj všetky ostatné na stole. Zdesene som sa pozrela na Shep, ale tá sa na mňa pozrela pokojným pohľadom. "Tvoja energia je všade v tejto miestnosti. Menšie výpadky sú normálne."
A vtedy som prvýkrát začala premýšlať nad tým, ako silnú mám vlastne energiu.
"Tvoj Ochranný talizman má niekoľko vlastností. Vďaka nemu budeš ešte silnejšia, než si teraz, a bude ťa chrániť pred ľuďmi, ktorí by ti chceli ublížiť," pokračovala Ceashepsut.
Prikývla som, pretože mi došlo, že keďže je Ochranný, bude ma ochraňovať.
úžasné ! :):) dúfam že dáš už ďalšiu časť, lebo sa neviem dočkať :) a Kennedy nech ide niekam :D
OdpovedaťOdstrániť