Proroctvo - 2.kapitola - O reinkarnácii, proroctvách a iných nezmysloch

 A/N: Tak sa mi ju podarilo po stálom prepisovaní dostať do nejakej podoby, ale stále to akosi nieje ono, len neviem čo tam zmeniť, tak snáď sa to bude páčiť.:)
Táto kapitola je trošku kratšia, pretože som sa chcela zamerať viac na históriu vlkolakov, ale niesom si celkom istá, či sa mi to podarilo.

2. kapitola - O reinkarnácii, proroctvách a iných nezmysloch

Všetko sa, po Ceashepsutinom vyhlásení, že som bola reinkarnácia vlkolačej bohyne, dialo v neuveriteľnej rýchlosti. Všetci sa na mňa pozerali, podávali mi ruky a usmievali sa na mňa, keď ma Shep viedla preč z Chrámu cez trávnik do budovy školy. Tam ma zaviedla do pár miestností, kde mi podrobnejšie vysvetlovala ňou rozprávaný príbeh z Chrámu, ale v podstate som sa nič nové o histórii vlkolakov, Nefertari a upírov nedozvedela.
   A potom mi rozprávala o inej časti príbehu. O proroctve.
    Bola to ona, kto pred mnohými rokmi vyriekol tieto pre mňa tak trochu osudné slová. Bola mladá, mohla mať tak osemnásť rokov, keď si ju bohyňa vybrala ako svoju Prorokyňu. Jedného dňa sa Shep odrazu dostala do tranzu, v ktorom mala zavreté oči a hovorila neznámym jazykom, pričom kameňom vyrývala slová v písme, ktorému nikto nerozumel.
   Tento kameň sa vraj teraz nachádzal v školskej knižnici, a povedala mi, že sa tam musím zájsť pozrieť. Práve som sama kráčala spletitými ľudoprázdnymi chodbami podľa inštrukcií, ktoré mi dala.
   Ďalej, podľa Ceashepsutinho rozprávania, dlho nemohli nájsť nikoho, kto by im preložil neznáme písmo do ich jazyka. Až jedného dňa našli starenu, ktorá to ovládala. Vysvetlila im, že je to dávny jazyk Troch Súrodencov a Nefertari, a ktorým predtým rozumeli a rozprávali sa iba čarodejnice oplývajúce neahhatsu. Nefertari naučila Troch tento jazyk, a tak sa mohli rozprávať bez toho, aby niekto vedel, o čom sa vlastne rozprávajú.
   Starena bola z dávneho čarodejníckeho kmeňa Naeba. Boli to silné čarodejnice, no nezostalo ich už veľa. Starenka preložila nápis na kamene, dávajúc tým vlkolačiemu svetu nový zmysel.
   Proroctvo hovorí, že sa jedného dňa narodí reinkarnácia Svetlej, aby spasila Svetlo, aby oslobodila všetkých, ktorí doplatili na Temné túžby, aby oslobodila ľudstvo a Duše a zbavila Svetlo Tieňa.
   Aj tak som tomu nechcela veriť. Bolo to až príliš šialené na to, aby to bola pravda. Jednoducho som si vôbec nechcela pripustiť, že niekto taký ako ja by mohol byť reinkarnáciou Nefertari, a to ani nehovorím o tom, že mám oplývať starovekou čarodejníckou mocou, ktorá je popisovaná ako "sila, ktorú nikto nedokáže premôcť"...
   Ale potom mi Ceashepsut začala vymenuvávať fakty, podľa ktorých vie, že som zvolená bohyňou.
   Po prvé, moje znamenie. Proroctvo tiež hovorí, že budem označená. Podľa Ceashepsut mala Nefertari znamenie úplne rovnaké ako ja, no mala ho umiestnené na chrbte. A okrem toho to nieje iba znamenie, je to symbol. Jej symbol. Označenie celistvosti, harmónie, a mieru. Je to hviezda Mabantum.
   Po druhé, vraj vypadám ako ona. Dlhé zvlnené čierne vlasy, hlboké, hnedé oči a mierne porkčený malý nos.
   Konečne som sa dostala ku knižnici, a v momente ma ohromila jej obrovskosť a starodávnosť. Na stenách hyeroglify, police plné zvitkov papyrusu a kníh, a v strede miestnosti obrovská sklenená vitrína a v nej kameň.
    Vlastne mi to skôr pripadalo ako kamenný oltár. Bol obrovský, ošúchaný a rozhodne starý. A na ňom bolo v cudzom jazyku vyryté proroctvo.
    Lswea Potjone gerikojz u Rwopkom geyjubojz, 'lsirpu Lswi yensu nkuwja akena w yjiboji jumwubrione jogsiupoku. Mofjone fju, soijlusjubiu Rwopkom jusefi ru ucz rguriku Rwopke, ucz erkecefiku wroplzbn, lpesi fegkupiki ju Potjo paycz, pulirpe ucz erkecefiku kafrpwe ef yluyz. Eyjuboju cafo u ecfusewuju rikea, lpesu teyo ycuwip Rwopke pioju, u Faro tari erkecefip, jobn ru apsgojio rlejbi.
   Prečítala som si tieto čudné vety. Zamračila som sa a prečítala som si ich znova. A znova. A potom ešte raz.
   Pri každom jednom raze, čo som si čítala tieto krkolomné slová, som mala zvláštny pocit. Pocit poznania. Ako deja vu, ktoré sa mi neukázalo celé, ale ktoré som vnímala kdesi vzadu v mojej mysli. Bolo to tam, bola tam spomienka, alebo niečo podobné... Akoby poznanie z minulého života, ktoré mi unikalo.
   Začala som sa prechádzať po slabo osvetlenej knižcici, pretože som potrebovala rozhýbať krv v tele. Premýšlala som nad všetkým, čo som počula, premietala som si rozhovor so Shep v hlave odznova a odznova, jej vety sa mi neustále vracali a vrývali sa mi do pamäte.
   A vtedy som tomu uverila. Nie preto, že by som potrebovala sama seba uchlácholiť a utíšiť, ale preto, že to bola pravda. A zistila som to podľa toho, že som si uvedomila, čo znamenal ten zvláštny pocit, keď som čítala proroctvo na kameni.
   Rozumela som tomu jazyku. Vedela som, čo znamenali tie čudné slová. A znenie proroctva sa líšilo od toho, čo mi povedala Shep.
---
   Na odhalení, že som bola reinkarnácia egyptskej čarodejnice nebolo pozitívne snáď nič. Dosť som sa hanbila a priala som si, aby na mňa ľudia prestali zízať, kamkoľvek som sa pohla. Práve som vchádzala do jedálne inštitútu, a stálo ma veľa úsilia a sebaovládania, aby som sa hneď zdesene neotočila na päte a neutiekla.
   S hlbokými nádychmi a výdychmi som sa poobzerala po jedálni, hladajúc stôl najviac skrytý v najvzdialenejšom rohu, lenže ten už bol zabratý. A zrazu som si všimla Remy, ktorá na mňa kývala z ďalšieho rohu. Pozrela som na ňu a ony mi rukou ukázala, že mám ísť k nej.
   Zastala som pri Remy a ďalších troch ľudoch, ktorí s ňou sedeli. Remy mi urobila miesto a pokynula mi, aby som si sadla, a ja som ju poslúchla. "Ďakujem," povedala som potichu, tak aby ma počula iba ona. Usmiala sa na mňa. "Bez problémov." A potom sa dala na zoznámenie ma s ďalšími dvomi dievčatami a chalanom, ktorí na mňa pozerali rovnako uprene ako všetci ostatní. Prvá z dievčat bola Jade, sestra Remy, ktorú som videla na uvítacom obrade. Teraz ma znovu ohromilo, aká bola pekná. S dlhými hnedými vlasmi a modrými očami, s perfektnou vyšportovanou postavou a nádherným úsmevom. Vedľa nej sedel chalan, s ktorým sa Jade rozprávala na obrade. Dozvedela som sa, že to bol jej frajer Louis. To ma prekvapilo, pretože by som skôr tipovala, že to bude jej brat. Louis so svojimi ryšavými dlhšími vlasmi a príjemnymi modrými očami pôsobil tak neskazene, tak nevinne. Ako prvý sa na mňa milo usmial a už na mňa viac nezízal ako ostatní. Posledné dievča pri stole bola Kennedy, červenovlasé dievča, ktoré ničím nevynikalo, ale bola príjemná a dalo sa s ňou porozprávať.
   A tak, ani neviem ako, sme sa všetci dali do reči a vtedy, keď som sa poobzerala po jedálni, už na mňa nikto nepozeral. A prvýkrát som mala pocit, akoby sa všetko vrátilo do normálu, akoby som bola iba normálna tínedžerka pri svojich kamarátoch a všetko bolo v poriadku. A aj keď som nebola normálna tínedžerka, a vlastne nič nebolo v poriadku, aspoň som bola pri kamarátoch. Lebo tými sa mi títo štyria ľudia v tej chvíli stali.