----
5.kapitola - Veci minulé a prítomné
Keď sme v ten večer prišli do jedálne na večeru, Jade s Louisom síce sedeli vedľa seba, ale nerozprávali sa. Ani jeden z nich sa na toho druhého nepozrel, a ja som na Jade videla, ako ju to žerie, a párkrát som ju prichytila, ako zazerá na Kennedy. V tej chvíli som mala chuť Kennedy zaškrtiť.
Tá sa snažila znovu flirtovať so Spikeom a Jamesom, a musím povedať, že sa jej to darilo, podľa toho, ako na ňu James pozeral.
Nemala som veľmi náladu na to, aby som pri stole zostala a pozerala sa na ňu, tak som odniesla tácku a povedala Remy, že sa idem prejsť. Tá sa rýchlo zdvihla, že ide so mnou a Jade nás hneď nasledovala von z jedálne, pričom sa na ňu Louis ani len nepozrel.
Keď sme sedeli na tráve pod jedným zo stromov pri Chráme Obety, skryté v tieňoch a čiernote areálu, Jade si povzdychla, ale nepovedala nič. Tak trochu som očakávala, že nám povie, prečo sa s Louisom chovali akoby sa vôbec nepoznali, ale nič.
A ja som sa jej nechcela začať vypytovať.
Tak sme iba ležali na tráve, pozerali na hviezdy a ani neviem ako, bolo po polnoci a vtedy sme sa rozhodli ísť späť na izby. Ja som vôbec nemala náladu vrátiť sa do mojej izby, pretože tam Kennedy robievala stále všelijaké párty, a ako som dobre predpokladala, v ten deň to nebola výnimka.
Už z konca chodby som počula hlasnú hudbu vychádzajúcu z našich dverí. Rýchlo som pomedzi tancujúce telá prešla do časti s postelami, a tam chvalabohu nikto nebol. Zamkla som za sebou dvere a bolo mi úplne jedno, či bude Kennedy spať v malej obývačke na zemi alebo hocikde, kde si nájde miesto.
Hoci hudba vyhrávala na plné pecky, zaspala som celkom rýchlo, mysliac na to, ako Spike vyzeral milo v čiapke.
Ráno som sa zobudila spotená a s bolesťou hlavy, pretože ma cez noc mátali sny o nasledujúcom splne. Len pri pomyslení na večernú premenu sa mi začali triasť ruky a ledva som dokázala stáť na vlastných nohách.
Pri raňajkách boli všetci vzrušení a tešili sa, len pár prvákov bolo vystresovaných tak ako ja. Všetci mi hovorili, že sa nemám čoho báť, ale ich ubezpečovania mi vôbec nepomáhali, iba čo to zhoršili.
James nechápal, čoho sa tak bojím. "Naozaj, je to fakt paráda. A prezradím ti niečo, Liv," odviedol si ma bokom od ostatných a posadil ma na jednu z lavičiek pri hlavnej budove školy. Už som nereagovala na to, ako ma volal, pretože sa mi oslovenie Liv celkom páčilo a už som to proste nechala tak, nech si ma volá ako chce. "Keď sa už premeníš, tak sa rozbehni do lesa. Stále bež, až kým nenarazíš na čistinku. Je tam len jedna a je obrovská, ale nezastav sa pri nej. Keď tam budeš, rozbehni sa priamo na západ. A nezastavuj sa."
"Kam sa tak dostanem?"
James sa zasmial. "To je prekvapenie. Len to urob, dobre? Uvidíš, nebudeš lutovať."
"Dobre," prikývla som nakoniec a James sa zahladel do dialky.
"Milujem ten pocit, keď bežím. Vieš, je to akoby som bol odrazu slobodný, ničím nespútaný a naozaj, úplne voľný. Od všetkých myšlienok, pocitov," povdzychol si, "od ľudí."
Niečo v jeho hlase ma prinútilo nakloniť sa viac k nemu. Pokračoval potichu. "Prestanem premýšlať nad vecami, ktoré sa stali, a nad tým, čo mohlo byť, keby sa nestali. Na to, kde by som teraz bol, ak by som urobil iné rozhodnutie, než to, čo som urobil." Trpko sa zasmial, ale bolo to veľmi smutné zasmiatie. "Ťažko sa to vysvetluje."
Jemne som mu chytila ruku do dlaní. "Skús mi to vysvetliť," povedala som mu potichu a on sa na mňa zahľadel, v očiach som mu videla boj niekoľkých emócií, ale nevedela som jeho oči prečítať.
Po chvíli, čo sa mi zdala ako celá večnosť, odtrhol svoje zelené oči od tých mojich a zahladel sa na naše prepletené ruky. Vtedy som mala nutkanie svoju ruku odtiahnuť, aby si to nevysvetlil zle, pretože som ho iba utešovala a za tým, že som ho chytila nebolo nič iné než súcit, ale nechala som ju tam, pretože pokračoval v rozprávaní.
"Možno mi pomôže, keď sa s tým niekomu zverím," povedal, skôr sám pre seba než mne, a potom pokračoval. "Pred pár rokmi som spoznal jedno dievča. Bolo to najkrajšie dievča, aké som kedy videl, ale ona o mňa nemala záujem. Lenže to som nevedel, až kým mi to nepovedala priamo do očí, keď som sa jej priznal s mojimi citmi. Boli sme najlepší priatelia, a ona mi vtedy zlomila srdce." Začal rozprávať už skoro pošepky, a musela som sa nakloniť, aby som vôbec zachytila jeho nasledujúce slová. "Urobil som hrozné veci kôli mojej hrdosti a túžbe nejako sa jej pomstiť."
Odmlčal sa. "Čo sa stalo potom?" opýtala som sa ho rovnako pošepky.
"Potom zomrela."
Ohromená som naňho zostala pozerať. Myslel to vážne? Všetko v jeho tvári nasvädčovalo, že áno. Netušila som, čo povedať, pretože som takéto niečo nečakala, ale zmohla som sa aspoň na "To je mi ľúto."
James neodpovedal a svoj pohľad, teraz stratený v spomienkach, upieral na vzdialený bod, ktorý som ja nevidela. Tak som ho nechala spomínať, opierajúc sa o jeho plece a jemne mu masírujúc dlaň.
James sa ku mne po približne polhodine, čo sme na lavične len tak sedeli, otočil a povedal. "Ešte nikdy som to nikomu nepovedal, Liv. Nikdy."
"U mňa je to v bezpečí," povedala som úprimne a on prikývol.
Pozrel sa na mňa a ja naňho a čas okolo nás akoby zastal. Vnímala som, ako sa ku mne pomaly a neisto nakláňa, a začalo mi biť srdce, pretože som vedela čo sa asi stane a nebola som sa to pripravená. Jedna moja časť chcela, aby sa ku mne naklonil ešte viac, ale druhá kričala, aby som sa stiahla a nenechala ho urobiť to.
Jamesa som poznala iba pár týždňov, ale zdalo sa mi, akoby som ho poznala celú večnosť. A keď som teraz vedela jeho smutný príbeh, cítila som, že som s ním viac spojená, že máme niečo výnimočné, keď svoje tajomstvo povedal mne a len mne...
A tak som sa rozhodla. Nestiahla som sa a sama som sa k nemu o kúsok priblížila, až sme boli od seba vzdialení iba pár centimetrov. zatvorila som oči a o chvílu sa naše pery stretli. Náš bozk bol jemný a plný smutného porozumenia.
Ako sa začal, tak rýchlo sa aj skončil a James si rýchlo vyvliekol ruku z tej mojej a rýchlo sa poobzeral po okolí. "Ja- mal by som ísť," povedal, pričom sa odmietal na mňa pozrieť.
Súhlasila som s ním a on rýchlo zmizol vo vchode do internátu.
Zostala som sedieť na lavičke, zmätená zo svojich pocitov. Bola to z polovice moja chyba, pretože som sa neodtiahla, tak ako som mala. Nemala som ho nechať, aby ma pobozkal, pretože to proste nebolo správne a bolo to divné.
No nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa mi to páčilo a že som chcela viac.
Takto sediacu samu pred školou ma na našli Remy s Jade, ktoré okamžite vedeli, že sa niečo stalo, a vytiahli to zo mňa. Keď som im povedala, vynechajúc jeho príbeh, čo sa medzi nami stalo, obidve ma ubezpečovali, že sa to nejako vyrieši. "Tvár sa, že sa nič nestalo," radila mi Jade. Pochybovačne som na ňu pozrela, ale potom som uznala, že to bude asi najlepšie, čo môžem v tej chvíli urobiť.
Pri obede sme sa obaja s Jamesom tvárili, že sa nič neudialo. Rozprávali sme sa tak ako predtým a nič sme nedali najavo. Téma rozhovoru pri stole sa točila okolo tretiackej praxe, pretože ju na ďalší deň mali mať prvýkrát po roku bez, keď ju nemali kôli reforme.
"Viete si predstaviť Panhheara, keď sa nás bude všetkých snažiť zvládnuť? Som zvedavý, čo urobí tentoraz, aby nás ukludnil. Minule na nás vytiahol brokovnicu."
"Ani sa nečudujem, keď sa všetci správate ako divé opice odtrhnuté z reťazí."
"Mali by s tým počítať, keď nám Prax dajú raz do týždňa. Úprimne, je to čisto ich chyba."
"Ale to vám nedáva povolenie správať sa ako banda divočákov," uzemňovala Jamesa Jade a ja som mala čo robiť, aby som sa nesmiala. James si moju snahu zachovať vážnu tvár všimol.
"Tebe sa smeje, Watsonová, keď budeš mať Prax každý deň. Ty si ani len nevieš predstaviť, čo prežívam," sykol na mňa. "James, správaš sa ako posadnutá fanúšička," odbila som ho a Jade sa pridala. "Fanúšička posadnutá vyučovacím predmetom."
James nás obe prepichol nenávistným pohľadom a otočil sa s nárekom k Spikeovi. "Spikerson, povedz mi že ty ma chápeš!" Spike ho ako zvyčajne, úplne ignoroval a jednoducho povedal: "Nie."
S Jade sme na seba víťazne pozreli a zvyšok obeda prebehol pokojne.
Ani som nevedela ako, bola noc a všetci sme čakali pri Chráme Obety na Ceashepsut, ktorá nás mala odviesť na miesto premeny. Mesiac v splne sa pomaly dvíhal viac na oblohu a už bol skoro priamo nad nami.
V dialke som videla, ako sa k nám Ceashepsut blíži.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára